Vybrané slová: kedy sa po obojakej spoluhláske píše y

Kedy sa po obojakej spoluhláske píše y?

Keď slovo patrí do jednej zo štyroch skupín: má predponu vy-, končí sa koncovkou prídavného mena, je cudzie, alebo je vybrané. Ak nepatrí do žiadnej, píše sa i. Do skupín sa zaraďuje 71 výskytov. Kroky idú v tomto poradí, lebo skupiny sa neprekrývajú: predpona sa pozná podľa začiatku, koncovka podľa konca a až potom treba hľadať v zozname. Vo väčšine prípadov tak rozhodnete skôr, než zoznam otvoríte.

1. 1.Pozrite sa na začiatok: ak slovo začína predponou vy- alebo vý-, píše sa y.
2. 2.Pozrite sa na koniec: prídavné meno a číslovka sa končia na -ý alebo -y podľa vzoru.
3. 3.Skúste, či slovo nie je cudzie: také sa píše podľa pôvodu, napríklad systém a symbol.
4. 4.Pozrite sa do zoznamu vybraných slov nižšie, aj medzi slová od nich odvodené.
5. 5.Ak neplatí nič z toho, píše sa i.

Ktoré slová patria medzi vybrané slová?

Slová, v ktorých sa y nedá odvodiť ani z predpony, ani z koncovky, a preto sa pamätajú. Pravidlá slovenského pravopisu ich radia po písmenách a platí to aj pre slová od nich odvodené. Takých výskytov máme 27 výskytov. Tabuľka ich vypisuje aj s tým vybraným slovom, od ktorého pochádzajú, takže slová ako spýtať sa nemusia učiť osobitne.

Čo rozhoduje o y v predpone a v koncovke?

Pri predpone rozhoduje začiatok slova, pri koncovke jeho koniec. Slovo, ktoré začína na vy- alebo vý- ako predpona, má y; prídavné meno a číslovka sa končia na -ý alebo -y podľa vzoru pekný. Podľa nich zaraďujeme 42 výskytov. Predpona stojí za 17 výskytov, napríklad vysvedčenie, vytvoriť a vyhlásiť. Koncovka prídavného mena alebo číslovky za 25 výskytov, napríklad zvedavý, nový a dobrý.

Tretia skupina, cudzie slová, sa neriadi ani začiatkom, ani koncovkou: 2 výskyty sa píše podľa pôvodu, napríklad systém a symbol. Predpona, koncovka a cudzie slová spolu pokrývajú 44 výskytov zo 73 a zvyšok tvoria vybrané slová, ktoré treba pamätať, a výnimky.

Y nesie aj koncovka podstatného mena, hoci v základnom tvare nie je. Zo 127 hesiel ju má niektorý tvar paradigmy: dub a duby a škola a školy. Preto sa tvar píše podľa vzoru a nevyžaduje si zoznam.

Čo robiť, keď sa slovo do skupiny nezmestí?

Také slovo lekcia nezaradí ani medzi vybrané slová, ani inam, a pravidlo preň nevymýšľa. Zapisuje ho ako výnimku s dôvodom a pri písaní sa treba opierať o Pravidlá slovenského pravopisu. Takých výskytov máme 2 výskyty. Sú to skrývať a zvyšok. Pri nich si správny zápis overte v slovníku.

Zo 73 výskytov sa do skupiny nezmestili len 2 výskyty, teda takmer každé slovo s y po obojakej spoluhláske má dôvod, ktorý sa dá pomenovať. Výnimka nie je chyba lekcie, ale priznanie, že pri tomto slove dôvod nemáme overený. Keď ho overíme, slovo sa presunie do niektorej skupiny a počet výnimiek sa zníži.

• skrývať: odvodené od slovesa kryť, ktoré medzi vybranými slovami nemáme overené.
• zvyšok: slovo nie je jednoznačne odvodené od vybraného slova ani od predpony, istý dôvod pre y v ňom nemáme.

Hranica vybraných slov je zámerná: slovník radšej označí neistý údaj, než by pravidlo uhádol.

Čo si prečítať po lekcii Vybrané slová?

Je to siedma z 12 lekcií kurzu. Spodobovanie vysvetľuje, prečo sa zvuk a zápis rozchádzajú, vybrané slová, kedy sa po obojakej spoluhláske píše y. Predchádzajúca lekcia o mäkčení hovorí, prečo sa kniha číta mäkko, a nasledujúca lekcia o vzoroch podstatných mien hovorí, podľa čoho sa vyberá predloha, z ktorej koncovky vznikajú.

Ďalšiu vec, ktorú zápis neprezradí, opisuje lekcia o dvojhláskach: skupina ia sa niekedy číta ako jedna slabika a niekedy ako dve.

Pravopis predpony vy- sa učí po skupinách, no pri spojeniach ako nakoniec a na koniec rozhoduje o zápise iná skúška, ktorú opisuje lekcia o písaní spolu a oddelene.

Čo sa najčastejšie pýtate o vybraných slovách?