Preskočiť na obsah
SlovníkOnline.sk

Výslovnosť slovenských slov

Výslovnosť uvádzame pri 1 051 heslách v medzinárodnej fonetickej abecede a pri každom z nich aj rozbor: koľko má slovo hlások, koľko slabík a ktoré písmená sa čítajú inak, než sa píšu. Taký rozdiel má 260 hesiel. Prepis zodpovedá spisovnej výslovnosti podľa Pravidiel slovenského pravopisu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV; nárečové varianty neuvádzame.

Ktoré znaky prepisu sa nečítajú tak, ako vyzerajú?

Slovenčina sa číta pravidelnejšie než angličtina, ale „ako sa píše, tak sa číta“ pri nej neplatí doslova. Z 1 051 hesiel s prepisom sa pri 260 aspoň jedno písmeno vyslovuje inak, než sa píše, najčastejšie na konci slova, kde znelá spoluhláska stráca znelosť (zub znie [zup]), a pred i, í a e, kde sa d, t a n mäkčia (deň znie [ɟɛɲ]). Pravopis sa pritom neriadi výslovnosťou, ale príbuznými tvarmi slova: píšeme zub, lebo je zuba.

Najčastejší znak prepisu, ktorý sa nečíta tak, ako vyzerá, je ɔ: objavuje sa pri 476 heslách. Audio zatiaľ nemáme; rozbor je dovtedy spôsob, ako sa výslovnosť dá overiť čítaním.

Najčastejšie znaky prepisu, ktoré sa líšia od písmena
ZnakPísmenoPri koľkých heslách
ɔo476
ɛe401
cť300
tsc96
ɲň91
tʃč72

Čo sa najčastejšie pýtate o výslovnosti slovenských slov?

Kde je v slovenčine prízvuk?+

Vždy na prvej slabike, nech je slovo akokoľvek dlhé: nemocnica sa číta s dôrazom na ne-, nie na -mo-. V našich prepisoch to platí bez výnimky: značka prízvuku ˈ stojí pri 886 z 1 051 hesiel a vo všetkých stojí pred prvou slabikou, ani raz inde. Zvyšok sú jednoslabičné slová, pri ktorých značku neuvádzame, lebo pri jednej slabike niet z čoho vyberať. Pre cudzinca to býva najväčší rozdiel oproti angličtine či taliančine, kde sa miesto prízvuku musí učiť pri každom slove.

Číta sa slovenčina tak, ako sa píše?+

Takmer, ale nie celkom. Z 1 051 hesiel s prepisom sa pri 260 aspoň jedno písmeno vyslovuje inak, než sa píše: znelá spoluhláska na konci slova stráca znelosť (zub znie [zup]) a d, t, n sa pred i, í a e mäkčia (deň znie [ɟɛɲ]). Pravopis sa riadi príbuznými tvarmi slova, nie výslovnosťou: píšeme zub, lebo je zuba.

Prečo pri heslách neuvádzate hranice medzi slabikami?+

Lebo jednoznačné nie sú. Koľko slabík slovo má, povieme pri 1 051 heslách s prepisom, lebo to vyplýva z počtu samohlások a dvojhlások. Kde presne hranica leží, je však vec, v ktorej sa príručky rozchádzajú: pri slove sestra sa dá obhájiť ses-tra aj sest-ra. Generovaný rozbor hesla preto delenie neuvádza. Kde pomáha vysvetliť výslovnosť, ukážeme ho v redakčnej poznámke ako príklad, nie ako pravidlo; záväzné sú Pravidlá slovenského pravopisu.

Prečo uvádzate prepis IPA a nie zjednodušený zápis?+

Prepis v medzinárodnej fonetickej abecede má jeden znak na jednu hlásku, takže je jednoznačný a dá sa porovnať naprieč jazykmi. Zjednodušený prepis slovenskými písmenami by musel použiť tie isté písmená, ktorých čítanie práve vysvetľujeme. Celý slovník si pritom vystačí s 31 znakmi a pri každom hesle ich rozpisujeme do tabuľky aj s tým, ktorému písmenu zodpovedajú.

Máte aj zvukovú nahrávku výslovnosti?+

Áno, pri 1 011 heslách z 1051, ktoré prepis majú. Nahrávka vzniká z toho istého prepisu, ktorý je na stránke napísaný, a vyrobí sa až vtedy, keď sa prepis zhoduje s fonémami z nezávislého prevodníka; kým sa rozchádzajú, radšej nevznikne nič, než aby zvuk hovoril niečo iné než text. Hlas je slovenský model Lili z projektu Piper a beží na našom serveri, takže sa nahrávky dajú zverejniť bez cudzej služby.

Prečo sa niektoré slová vyslovujú inak, než sa píšu?+

Slovenský pravopis zapisuje slovo tak, ako súvisí s príbuznými slovami, nie tak, ako práve znie. Preto sa píše ľahký, hoci sa hovorí [ˈʎaxkiː]: písané h ukazuje na tvar ľahučký, kde po ňom stojí samohláska a znie znelo. Rovnaká úvaha stojí za spodobovaním na hraniciach slabík a slov, a týka sa 260 z 1 051 hesiel s prepisom.

Pri ktorých heslách uvádzame výslovnosť? (1 051)