Dvojhlásky: kedy je ia jedna slabika a kedy dve

Ktoré dvojhlásky slovenčina má?

Slovenčina má štyri dvojhlásky: ia, ie, iu a ô. Dvojhláska je skupina hlások, ktorá sa vyslovuje ako jedna slabika, napríklad ô v slove kôň. Slovník má 158 hesiel s niektorou z týchto skupín. Pravopisom sa však dá spoľahlivo určiť len časť z nich: ô je vždy jedna slabika, skupina po dlhej slabike sú dve slabiky a ostatné slová necháme bez rozhodnutia.

Skupina ie nemá v slovníku ani jedno slovo s dlhou slabikou pred sebou, a preto pri nej pravopis nerozhodne nič. Skupina iu má 1 heslo, štúdium, a to je delené na dve slabiky. Ô nikdy nie je dvomi slabikami, preto stĺpec s dvoma slabikami má pri ňom 0.

Kedy sa skupina ia, ie, iu delí na dve slabiky?

Skupina ia, ie alebo iu sa delí na dve slabiky, keď jej bezprostredne predchádza dlhá slabika. Dvojhláska je dlhá a dve dlhé slabiky za sebou slovenčina nepripúšťa. Preto má slovo teória štyri slabiky, te-ó-ri-a. V slovníku je takých slov 10.

1. 1.Nájdite v slove skupinu ia, ie alebo iu: v slove teória je to ia.
2. 2.Pozrite sa na slabiku tesne pred ňou: v slove teória je to dlhé ó.
3. 3.Ak je táto slabika dlhá, skupina sa delí na dve slabiky. Ak je krátka, pravopis nerozhodne a slovo treba poznať.

Je to ten istý rytmický zákon, ktorý po dlhej slabike skracuje koncovky: dve dlhé slabiky vedľa seba slovenčina nechce.

Ako sa číta dvojhláska ô?

Dvojhláska ô sa číta ako jedna slabika: kôň má jednu slabiku a v našom prepise sa číta [kuɔɲ]. Slovník má 14 hesiel s ô a ani pri jednom sa neprepisuje ako dve slabiky. Pri ô sa nemusí hľadieť na okolie, lebo sa píše len ako dvojhláska.

Prepis píše dvojhlásku ô dvoma znakmi, uɔ, ale počet slabík sa tým nemení: jedna dvojhláska je jedna slabika. Ô nepatrí jednému slovnému druhu: stojí v podstatnom mene kôň, prídavnom mene rôzny, slovese môcť aj v príslovke neskôr.

Prečo sa o väčšine slov so skupinou ia a ie nerozhoduje?

Slovník má 134 slov, v ktorých ia, ie alebo iu stojí po krátkej slabike alebo na začiatku slova, a pravopis nepovie, či ide o jednu slabiku, alebo o dve: mesiac, priateľ, vidieť vyzerajú v zápise rovnako ako teória. Takéto slovo nepočítame ani medzi dvojice slabík, ani medzi dvojhlásky a neuvádzame ho ako príklad.

Rozhoduje pôvod slova a zvyk, nie zápis, a prepis výslovnosti to nerieši: skupina ia vyzerá v prepise rovnako v slove informácia aj v slove priateľ. Počet slabík konkrétneho slova nájdete na stránke jeho výslovnosti.

Čo si prečítať po lekcii Dvojhlásky?

Je to štvrtá z 12 lekcií kurzu. Dvojhlásky hovoria o tom, kedy sa hlásky spoja do jednej slabiky, a rytmický zákon o tom, ktorá slabika je dlhá. Predchádzajúca lekcia o rytmickom zákone ukazuje, ako dlhá slabika skracuje koncovku, a nasledujúca lekcia o spodobovaní ukazuje, ako sa hlásky v slove prispôsobujú susedným.

Skupiny ia, ie a iu zároveň mäkčia predchádzajúce d, t a n, ako v slove dieťa, a toto čítanie opisuje lekcia o mäkčení.

Aj pri spojeniach ako akoby a ako by rozhoduje o zápise skúška vloženia, ktorú opisuje lekcia o písaní spolu a oddelene.

Čo sa najčastejšie pýtate o dvojhláskach?