Kurz slovenčiny · úroveň A2
Spodobovanie: prečo sa dub číta [dup]
Spodobovanie je zmena znelosti spoluhlásky podľa toho, čo stojí za ňou: na konci slova sa znelá spoluhláska stráca a vnútri slova sa prispôsobí susednej. Preto sa dub číta [dup] a ťažký ako [ˈcaʃkiː]. Zmerané na 479 heslách nášho slovníka: 373 z nich sa číta tak, ako sa píše, a spodobovanie je 41 miest. Prepis vychádza z Pravidiel slovenského pravopisu, ktoré vydáva Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV.
Kedy sa spodobovanie prejaví?
V dvoch pozíciách, a obe sa dajú overiť uchom. Prvá je koniec slova: znelá párová spoluhláska v ňom znelosť stráca, takže dub znie [dup]. Druhá je vnútro slova pred neznelou spoluhláskou, kde sa hláska prispôsobí tej, ktorá po nej nasleduje (rozprávať znie [ˈrɔspraːvac]). Zvučné spoluhlásky m, n, l, r a j sa nemenia, lebo neznelý náprotivok nemajú. V slovníku pripadá na prvú pozíciu 19 miest a na druhú 21.
Ktoré slová sa v slovníku čítajú inak, než sa píšu?
Tabuľka porovnáva zápis so zvukom pri slovách, kde sa rozchádzajú. Stĺpec vpravo je dôkaz: tvar toho istého slova, v ktorom po spornej spoluhláske stojí samohláska, takže znelosť v ňom počuť. Kde stĺpec zostáva prázdny, také rozšírenie slovo nemá a znelosť dokladajú príbuzné slová s tým istým kmeňom; v stĺpci vtedy stojí „nie je“. Každé slovo v tabuľke má vlastnú stránku s rozborom výslovnosti, takže sa dá aj vypočuť.
| Slovo | Číta sa | Zmena | Dôkaz tvarom |
|---|---|---|---|
| dub | [dup] | b znie ako p | duba |
| súd | [suːt] | d znie ako t | súdu |
| sud | [sut] | d znie ako t | suda |
| hrad | [ɦrat] | d znie ako t | hradu |
| rozprávať | [ˈrɔspraːvac] | z znie ako s | nie je |
| nízky | [ˈɲiːski] | z znie ako s | nie je |
| ťažký | [ˈcaʃkiː] | ž znie ako š | nie je |
| obchod | [ˈɔpxɔt] | b znie ako p | obchodu |
Prečo sa spodobovanie nezapisuje?
Lebo slovenský pravopis drží slovo v jednej podobe naprieč tvarmi. Keby sa písalo podľa zvuku, dub by sa v základnom tvare písalo inak než v tvare duba, hoci je to to isté slovo. Postup, ktorým sa dá pravopis overiť, je preto vždy rovnaký: pridajte koncovku, aby po spornej spoluhláske stála samohláska, a započúvajte sa. Pri súd to je súdu, pri sud suda. Kde taký tvar neexistuje, rozhoduje pôvod slova a ten už uchom overiť nemožno.
Čo spodobovanie nie je?
Nie každá odchýlka medzi písmom a zvukom je spodobovanie a práve tu vzniká najviac zámen. Mäkčenie mení mäkkosť, nie znelosť: d, t, n a l sa pred i, í a e čítajú mäkko, aj keď sa mäkčeň nepíše, takže kniha znie [ˈkɲiɦa]. Takých miest je v slovníku 69, teda dvakrát viac než spodobovania. Samostatná je aj zmena v na konci slabiky, ktoré prechádza na obojperné u (7 miest). Spolu je odchýlok 118 pri 106 heslách.
Čo si prečítať ďalej?
Spodobovanie aj rytmický zákon sú pravidlá o zvuku, len každé o inej vlastnosti: spodobovanie mení znelosť, rytmický zákon dĺžku. Predchádzajúca lekcia o rytmickom zákone hovorí, prečo je krásni, ale dôležití, a nasledujúca lekcia o vzoroch podstatných mien hovorí, podľa čoho sa vyberá predloha, z ktorej koncovky vôbec vznikajú.
Časté otázky
Prečo sa dub píše s b, keď sa číta [dup]?+
Lebo slovenský pravopis sa riadi príbuzným tvarom, nie zvukom. V tvare duba stojí po spornej spoluhláske samohláska, takže znelosť v ňom počuť, a práve podľa neho sa slovo píše. Ten istý postup funguje pri každom slove: pridajte koncovku a započúvajte sa.
Je mäkčenie to isté ako spodobovanie?+
Nie. Pri mäkčení sa mení mäkkosť, nie znelosť: d, t, n a l sa pred i, í a e čítajú mäkko, hoci sa mäkčeň nepíše (kniha znie [ˈkɲiɦa]). V našom slovníku je takých miest 69, teda dvakrát viac než miest so spodobovaním, a zamieňajú sa najčastejšie.
Platí spodobovanie aj opačným smerom?+
Áno. Neznelá spoluhláska sa pred znelou ozvučí, napríklad v slove kde sa k číta ako g. V našich 479 heslách taký prípad zatiaľ nie je, preto ho lekcia neukazuje na vlastnom hesle; pravidlo platí rovnako, len naň v slovníku nemáme doklad.