Kurz slovenčiny · úroveň A2
Spodobovanie: prečo sa dub číta [dup]
Spodobovanie je zmena znelosti spoluhlásky podľa toho, čo stojí za ňou. Zmerané na 999 heslách nášho slovníka: spodobovanie je 98 miest. Tak, ako sa píše, sa z nich číta 748. Na konci slova sa znelá spoluhláska stráca a vnútri slova sa prispôsobí susednej. Preto sa dub číta [dup] a ťažký ako [ˈcaʃkiː]. Prepis vychádza z Pravidiel slovenského pravopisu, ktoré vydáva Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV.
Kedy sa spodobovanie prejaví?
V dvoch pozíciách, a obe sa dajú overiť uchom. Prvá je koniec slova: znelá párová spoluhláska v ňom znelosť stráca. Druhá je vnútro slova pred neznelou spoluhláskou, kde sa hláska prispôsobí tej, ktorá po nej nasleduje. Prvú ukazuje dub, ktoré znie [dup], druhú rozprávať so zvukom [ˈrɔspraːvac]. Zvučné spoluhlásky m, n, l, r a j sa nemenia, lebo neznelý náprotivok nemajú. V slovníku pripadá na prvú pozíciu 50 miest a na druhú 45.
- 1.Nájdite v slove párovú spoluhlásku a pozrite sa, čo stojí za ňou.
- 2.Na konci slova ju vyslovte neznele, aj keď sa píše znelá.
- 3.Vnútri slova sa riaďte nasledujúcou spoluhláskou; zvučné m, n, l, r a j nemenia nič, lebo neznelý náprotivok nemajú.
- 4.Zápis nechajte tak, ako je: spodobovanie je vec výslovnosti a pravopis sa riadi príbuzným tvarom.
Ktoré slová sa v slovníku čítajú inak, než sa píšu?
Tabuľka porovnáva zápis so zvukom pri slovách, kde sa rozchádzajú. Stĺpec vpravo je dôkaz: tvar toho istého slova, v ktorom po spornej spoluhláske stojí samohláska, takže znelosť v ňom počuť. Kde stĺpec zostáva prázdny, také rozšírenie slovo nemá a znelosť dokladajú príbuzné slová s tým istým kmeňom; v stĺpci vtedy stojí „nie je“. Každé slovo v tabuľke má vlastnú stránku s rozborom výslovnosti, takže sa dá aj vypočuť.
| Slovo | Číta sa | Zmena | Dôkaz tvarom |
|---|---|---|---|
| dub | [dup] | b znie ako p | duba |
| súd | [suːt] | d znie ako t | súdu |
| sud | [sut] | d znie ako t | suda |
| hrad | [ɦrat] | d znie ako t | hradu |
| rozprávať | [ˈrɔspraːvac] | z znie ako s | nie je |
| nízky | [ˈɲiːski] | z znie ako s | nie je |
| ťažký | [ˈcaʃkiː] | ž znie ako š | nie je |
| obchod | [ˈɔpxɔt] | b znie ako p | obchodu |
Prečo sa spodobovanie nezapisuje?
Spodobovanie sa nezapisuje preto, že pravopis drží slovo v jednej podobe naprieč tvarmi; podľa zvuku by ten istý základ vyzeral zakaždým inak. Vidieť to na dvojici dub a duba. Postup je preto vždy rovnaký: pridajte koncovku, aby po spornej spoluhláske stála samohláska, a započúvajte sa. Pri súd to je súdu, pri sud suda. Kde taký tvar neexistuje, rozhoduje pôvod slova.
Čo spodobovanie nie je?
Nie každá odchýlka medzi písmom a zvukom je spodobovanie a práve tu vzniká najviac zámen. Mäkčenie mení mäkkosť, nie znelosť: d, t, n a l sa pred i, í a e čítajú mäkko, aj keď sa mäkčeň nepíše, takže kniha znie [ˈkɲiɦa]. Takých miest je v slovníku 165, teda dvakrát viac než spodobovania. Samostatná je aj zmena v na konci slabiky, ktoré prechádza na obojperné u (18 miest). Spolu je odchýlok 284 pri 251 heslách.
Čo si prečítať po lekcii Spodobovanie?
Je to štvrtá zo 6 lekcií kurzu. Spodobovanie aj rytmický zákon sú pravidlá o zvuku, len každé o inej vlastnosti: spodobovanie mení znelosť, rytmický zákon dĺžku. Predchádzajúca lekcia o rytmickom zákone hovorí, prečo je krásni, ale dôležití, a nasledujúca lekcia o vzoroch podstatných mien hovorí, podľa čoho sa vyberá predloha, z ktorej koncovky vôbec vznikajú.
Čo sa najčastejšie pýtate o spodobovaní hlások?
Prečo sa dub píše s b, keď sa číta [dup]?+
Lebo slovenský pravopis sa riadi príbuzným tvarom, nie zvukom. V tvare duba stojí po spornej spoluhláske samohláska, takže znelosť v ňom počuť, a práve podľa neho sa slovo píše. Ten istý postup funguje pri každom slove: pridajte koncovku a započúvajte sa.
Je mäkčenie to isté ako spodobovanie?+
Nie. Pri mäkčení sa mení mäkkosť, nie znelosť: d, t, n a l sa pred i, í a e čítajú mäkko, hoci sa mäkčeň nepíše (kniha znie [ˈkɲiɦa]). V našom slovníku je takých miest 165, teda dvakrát viac než miest so spodobovaním, a zamieňajú sa najčastejšie.
Platí spodobovanie aj opačným smerom?+
Áno. Neznelá spoluhláska sa pred znelou ozvučí, napríklad v slove kde sa k číta ako g. V našich 999 heslách taký prípad zatiaľ nie je, preto ho lekcia neukazuje na vlastnom hesle; pravidlo platí rovnako, len naň v slovníku nemáme doklad.