Spodobovanie: prečo sa dub číta [dup]

Kedy sa spodobovanie prejaví?

V dvoch pozíciách, a obe sa dajú overiť uchom. Prvá je koniec slova (v slovníku 53 miest): znelá párová spoluhláska v ňom znelosť stráca. Druhá je vnútro slova pred neznelou spoluhláskou (46 miest), kde sa hláska prispôsobí tej, ktorá po nej nasleduje. Prvú ukazuje dub, ktoré znie [dup], druhú rozprávať so zvukom [ˈrɔspraːvac]. Zvučné spoluhlásky m, n, l, r a j sa nemenia, lebo neznelý náprotivok nemajú.

1. 1.Nájdite v slove párovú spoluhlásku a pozrite sa, čo stojí za ňou.
2. 2.Na konci slova ju vyslovte neznele, aj keď sa píše znelá.
3. 3.Vnútri slova sa riaďte nasledujúcou spoluhláskou; zvučné m, n, l, r a j nemenia nič, lebo neznelý náprotivok nemajú.
4. 4.Zápis nechajte tak, ako je: spodobovanie je vec výslovnosti a pravopis sa riadi príbuzným tvarom.

Takých miest je spolu 102 v 1 016 heslách so spárovateľným prepisom a všetky ostatné odchýlky medzi písmom a zvukom spodobovaním nie sú.

Ktoré slová sa v slovníku čítajú inak, než sa píšu?

Tabuľka porovnáva zápis so zvukom pri slovách, kde sa rozchádzajú (miest je 102). Stĺpec vpravo je dôkaz: tvar toho istého slova, v ktorom po spornej spoluhláske stojí samohláska, takže znelosť v ňom počuť. Kde stĺpec zostáva prázdny, také rozšírenie slovo nemá a znelosť dokladajú príbuzné slová s tým istým kmeňom; v stĺpci vtedy stojí „nie je“. Každé slovo v tabuľke má vlastnú stránku s rozborom výslovnosti, takže sa dá aj vypočuť.

Prečo sa spodobovanie nezapisuje?

Spodobovanie sa nezapisuje preto, že pravopis drží slovo v jednej podobe naprieč tvarmi; podľa zvuku by ten istý základ vyzeral zakaždým inak (102 miest). Vidieť to na dvojici dub a duba. Postup je preto vždy rovnaký: pridajte koncovku, aby po spornej spoluhláske stála samohláska, a započúvajte sa. Pri súd to je súdu, pri sud suda. Kde taký tvar neexistuje, rozhoduje pôvod slova.

Koľko by sa pri písaní podľa zvuku zmenilo, ukazuje slovník: zo 102 miest so spodobovaním sa najčastejšie číta d ako t (33), z ako s (21) a v ako f (17). Každé z týchto písmen by sa v tom istom slove striedalo podľa tvaru, presne ako [dup] a duba. Dôkazový tvar pritom nie je vzácnosť: z 53 miest na konci slova ho paradigma toho istého slova ponúka pri 44. Chýba pri 9 slovách: teraz, tentoraz, doteraz, raz, už a hneď sa neohýbajú a v slovách chlieb, mozog a cirkev sa kmeň pri ohýbaní mení, takže sa so základom nekryje ani jeden tvar so samohláskou.

Čo spodobovanie nie je?

Nie každá odchýlka medzi písmom a zvukom je spodobovanie a práve tu vzniká najviac zámen. Odchýlok je v slovníku spolu 296 pri 260 heslách. Mäkčenie mení mäkkosť, nie znelosť: d, t, n a l sa pred i, í a e čítajú mäkko, aj keď sa mäkčeň nepíše, takže kniha znie [ˈkɲiɦa]. Takých miest je v slovníku 171, teda 1,7-krát viac než spodobovania. Samostatná je aj zmena v na konci slabiky, ktoré prechádza na obojperné u (20 miest).

Aj mäkčenie sa dá rozpísať po písmenách: mäkko sa najčastejšie číta n ako ň (76), d ako ď (51), t ako ť (41) a l ako ľ (3). Poradie je iné než pri spodobovaní, kde vedie d ako t. Odchýlok mimo pomenovaných pravidiel je v slovníku len 3 a všetky sú rovnaké: ä v slovách opäť, väčšina a svätý znie ako e. Spisovná výslovnosť to pripúšťa, takže nejde o chybu prepisu.

Čo si prečítať po lekcii Spodobovanie?

Je to piata z 12 lekcií kurzu. Spodobovanie aj rytmický zákon sú pravidlá o zvuku, len každé o inej vlastnosti: spodobovanie mení znelosť, rytmický zákon dĺžku. Predchádzajúca lekcia o dvojhláskach hovorí, kedy je ia jedna slabika a kedy dve, a nasledujúca lekcia o mäkčení hovorí, kedy sa d, t a n pred e a i čítajú mäkko.

Pravopis sa pri spodobovaní riadi príbuzným tvarom, no pri spojeniach ako akoby a ako by rozhoduje o zápise skúška vloženia, ktorú opisuje lekcia o písaní spolu a oddelene.

Čo sa najčastejšie pýtate o spodobovaní hlások?