Skloňovanie prídavných mien: vzory pekný a cudzí

Podľa akých vzorov sa prídavné mená skloňujú?

Dva: pekný, tvrdý vzor s 122 hesiel nášho slovníka, a cudzí, mäkký vzor s 5. Tabuľka ich vypisuje aj s príkladmi. Pri podstatných menách je vzorov dvanásť, pri prídavných len dva, lebo prídavné meno nemá vlastný rod: preberá ho od podstatného mena, s ktorým stojí, a jedno slovo preto nesie tvary všetkých troch rodov.

Tvrdý vzor pekný je pravidlo, mäkký vzor cudzí skupina slov, ktorú treba poznať po jednom. Patria k nej aj slová, ktoré v reči používame často, napríklad ďalší a domáci, a ich tvary sa nedajú dopočítať podľa vzoru pekný: genitív je cudzieho, nie cudzého. Preto má každé z nich na svojej stránke celú tabuľku, z ktorej sa tvar prečíta priamo.

Koľko rôznych tvarov má prídavné meno?

Paradigma prídavného mena má 36 buniek: šesť pádov v štyroch tvaroch jednotného čísla a v dvoch tvaroch množného. Rôznych tvarov je v nej ale len 12 až 13, v priemere 12,96, lebo sa opakujú: pekných zaberá 5 buniek. Preto sa pri prídavných menách učia koncovky, nie jednotlivé tvary.

Je to ten istý jav, aký ukazuje lekcia o pádoch pri podstatných menách, len ešte výraznejší: tam je rôznych tvarov v priemere 8,5 z dvanástich, tu 12,96 z 36. Z koncovky samej preto nepoznáte ani pád, ani rod, a prídavné meno sa vždy číta spolu s podstatným menom, ktoré dopĺňa.

Zhoda tvarov vzniká aj preto, že rody sa v koncovkách delia: ženský rod má vlastné koncovky -á a -ej, kým mužský a stredný rod majú v jednotnom čísle spoločné koncovky vo väčšine pádov, napríklad genitív pekného, dativ peknému a lokál peknom. Tabuľka tak ukazuje menej rôznych tvarov, než má buniek.

Ako sa vzor prídavného mena vyberie?

Vzor prídavného mena sa vyberá v troch krokoch a stačí na to základný tvar, teda nominatív jednotného čísla mužského rodu. Postup je jednoduchší ako pri podstatných menách, lebo vzory sú len 2 a poznáte ich podľa konca základného tvaru, ktorý vidno na prvý pohľad.

1. 1.Zistite základný tvar: nominatív jednotného čísla mužského rodu, napríklad krásny alebo domáci.
2. 2.Pozrite sa na jeho koniec: -ý alebo -y znamená vzor pekný, -í alebo -i vzor cudzí.
3. 3.Ostatné tvary prečítajte z tabuľky vzoru: pekný dáva pekného, pekná a pekné, cudzí dáva cudzieho, cudzia a cudzie.

V našom slovníku to sedí bez výnimky: 122 zo 122 hesiel vzoru pekný sa končí na -ý alebo -y a 5 z 5 hesiel vzoru cudzí na -í alebo -i. Vzory páví, otcov a matkin, ktoré učebnice uvádzajú pri privlastňovacích prídavných menách, slovník nemá, a lekcia preto nesľubuje tabuľku pre ne.

Čím sa tvrdý a mäkký vzor líšia?

Tvrdý vzor pekný má koncovky -ý, -á a -é, mäkký vzor cudzí má -í, -ia a -ie. Rozdiel je vidieť v 6 bunkách paradigmy. Pri vzore cudzí sa nominatív množného čísla mužského životného rodu zhoduje so základným tvarom pri 5 z 5 hesiel; pri vzore pekný je to vždy inak: pekný, ale pekní.

Rytmický zákon platí v oboch vzoroch: po dlhej slabike stojí v nominatíve množného čísla krátke -i, napríklad krásni alebo domáci. V slovníku sa to prejaví pri 28 zo 122 hesiel vzoru pekný a pri 3 z 5 hesiel vzoru cudzí; pravidlo vysvetľuje lekcia o rytmickom zákone.

Čo si prečítať po lekcii Skloňovanie prídavných mien?

Je to deviata z 12 lekcií kurzu. Lekcia o vzoroch podstatných mien ukazuje ten istý princíp na menách, táto na prídavných menách, ktoré sa skloňujú vždy spolu s podstatným menom. Predchádzajúca lekcia o vzoroch podstatných mien hovorí, ako sa vzor vyberá podľa rodu a genitívu, a rozcestník skloňovania vypisuje prídavné mená, pri ktorých je celá tabuľka tvarov aj postup, ktorým sa ich vzor určil.

Keď prídavné mená viete, pokračujte lekciou o vzoroch slovies: sloveso má vlastnú paradigmu a vzor rozhoduje o tom, ako v nej znie prítomný čas.

Čo sa najčastejšie pýtate o skloňovaní prídavných mien?